ODKAZ MŔTVYCH

di Martin Rázus (1888-1937)

​

– Janko, Janko, – lapí ho prudko za ruku – čo sme my spravili Pánu Bohu, ked nás takto tresce? Co Savonarola? Co Hus? Tí zhoreli naraz! My však zhárame toľkí celé dni! Celučké týždne, ba mesiace...

– Tobiáš, nezúfaj! – objíme ho prudko a pozrie mu do zakalených očú.

– Co to vravíš? A povedal som niečo? – ozve sa naraz ako zo sna. Ako tak sedia, akýsi človek, iste pastier, zastane pri nich.

– Mare? Mare? – posunkujúc ide k nemu Simonides.

– Nie, – pokrúti tento hlavou udivene – Capracotta!

– Capracotta? – pozrú utečenci zúfalo jeden na druhého.

– Tam sme, odkiaľ sme vyšli! Chodíme okolo Capracotty!

Posunkami prosia neznámeho, či by im nedal niečo jesť. Ten sa však len usmeje a ukazuje, že nič nemá. Keď sa stratí, ponoria nešťastníci hlavy do dlaní. V suchom kroví zašuští vetrík.

• M. Rázus, Odkaz mŕtvych, Mazáč, Praha 1936, pp. 147-148.

​

Note:

• Parte di questo romanzo è stato tradotto in italiano nel primo volume della "Guida alla letteratura capracottese".

​